Komunita je biologický, sociálny ako aj psychologický fenomén. Jej multidimenzionálna (mnohorozmerná) a nejasná podstata ju robí ťažko definovateľnou a preto existuje množstvo často nie veľmi vzájomne súladiacich definícii. Na komunitu sa možno pozerať ako na proces, miesto alebo štruktúru a z tohto príslušného pohľadu ju i definovať.

V roku 1955 sa sociológ George Hillery pokúsil o vypracovanie zovšeobecňujúcej definície komunity na základe skúmania deväťdesiatich piatich definícii komunity. Zistil, že koncepty týchto definícii sú natoľko rozdielne, že jedinými spoločnými prvkami sú: komunita je tvorená ľuďmi v sociálnej interakcii, v rámci nejakého geografického územia, s jedným alebo viacerými jednotiacimi putami.

Termín “komunita” však v tomto súbore článkov používame v špeciálnom význame tak, ako ho zaviedol Scott Peck.

Podľa neho je komunita skupina dvoch alebo viacerých ľudí, ktorí sú bez ohľadu na ich pôvod, minulosť, ideológiu, vek, rasu, pohlavie, sexualitu alebo politickú príslušnosť schopní akceptovať, transcendovať a oslavovať ich rozdielnosti, odlišnosti čo ich uschopňuje komunikovať efektívne a otvorene, spolupracovať na dosiahnutí cieľov, ktoré boli vytýčené pre spoločné dobro. “Ako dôsledok mnohí členovia skupiny budujúcej komunitu prežívajú pocit svojej jedinečnosti a hlbokej spoločnej jednoty, ktorý veľmi zriedkavo alebo vôbec necítili v iných skupinách.”

“Komunita je spôsob ako byť spolu, zachovajúc si individuálnu autenticitu aj interpersonálnu harmóniu tak, aby ľudia boli schopní využívať kolektívnu energiu mnohonásobne väčšiu ako je jednoduchý súčet ich individuálnych energií”.

Alebo do tretice definícia profesora kognitívnych vied v Paríži Francisa Varela: “Je to stav bytia, hlbokej jednoty s druhými, stav otvorenosti, v ktorom osoby rezonujú navzájom napriek ich rozdielnostiam.” A ďalej dodáva, že táto jednota a vzájomná prepojenosť tu existuje ako trvalý fakt, problémom však je, že si jej nie sme vedomí.

Richard Benzie (1998) opisuje skupinu ľudí, ktorí sú komunitou takto:

1. nemajú formálnu a rigidnú hierarchiu
2. oceňujú paradoxy
3. vážia si ticho
4. správajú sa k sebe s rešpektom a s láskou
5. preukazujú úctu individualitám
6. využívajú kolektívnu múdrosť
7. ako indivíduá vyjadrujú sami seba pravdivo, osobne a vedome
8. robia rozhodnutia konsenzuálne, s čo najväčším možným prihliadaním na minoritné názory
9. snažia sa prijať každého bez ohľadu na názory, ktoré vyznáva alebo vyjadruje
10. pri rozhodovaní berú do úvahy časové obmedzenia
11. vysoko hodnotia a rešpektujú prírodu s jej živými i neživými formami
12. sú si vedomí hlbokej a úžasnej jedinečnosti danej každému človeku.

Pre mňa osobne je komunita, tak ako som ju mala možnosť zažiť, skupinou ľudí, v ktorej môžem uplatniť svoj jedinečný potenciál a vedieť, že som iná, odlišná a práve preto vzácna i potrebná. Zároveň mi komunita poskytuje priestor pre spontánnosť, môžem v nej plakať alebo sa radovať, som schopná sa podeliť o svoje neúspechy, nedostatky a predsa cítiť, že som nestratila nič zo svojej ceny. Viem, že som časťou tejto skupiny ľudí, že sem patrím. Vzájomná láska, rešpekt a prijatie medzi členmi komunity je veľmi intenzívne. Ale nielen toto, zároveň akokeby skupina ako celok bola schopná sa dostať ku zdroju fenomenálnej múdrosti a kreativity, ktorá je neporovnateľná s bežnými skúsenosťami.

Júlia Halamová